Reštrukturalizácia po Váhostave

Uspokojenie veriteľov pred zmenou v reštrukturalizácii

Z pohľadu veriteľa bola reštrukturalizácia nebezpečná najmä v dvoch rovinách – stihnúť si prihlásiť pohľadávku do reštrukturalizácie a potom si počkať na reštrukturalizačný plán, kde sa dozvedel, koľko a kedy mu dlžník zaplatí.

Ako sme už uviedli, veriteľ si najskôr musel stihnúť prihlásiť svoju pohľadávku do reštrukturalizácie do 30 dní po tom, čo bolo oznámenie o povolení reštrukturalizácie zverejnené v Obchodnom vestníku. Pokiaľ to nestihol a reštrukturalizácia riadne skončila, jeho pohľadávka bola navždy stratená. K peniazom sa už nedostal. Lehota 30 dní sa možno na prvý pohľad nezdá byť zlá, ale v praktickom živote podnikateľa, ktorý sa každý deň plne sústredí na svoj biznis, je táto lehota mimoriadne krátka.

Po úspešnom prihlásení si pohľadávky veriteľ čakal, ako bude znieť reštrukturalizačný plán, ktorý pre neho vypracuje správca dlžníka. V ňom sa totiž dozvedel, koľko mu bude zaplatené a kedy svoje peniaze uvidí. Miera uspokojenia bežných veriteľov bola priemerne v hodnote 15-30 % z celej výšky ich pohľadávky. Na zvyšok stratil nárok. Inak povedané, dlžník legálne nemusel zaplatiť svojim veriteľom aj 80 % svojich dlhov. Niet divu, že najmä v poslednom období, kedy mnohé subjekty stále nedokázali vyjsť z krízy, sa s reštrukturalizáciami akoby „vrece roztrhlo“.

Uspokojenie veriteľov po zmene v reštrukturalizácii

Lehota na prihlasovanie pohľadávok do reštrukturalizácie sa nezmenila. Je aj naďalej 30 dní a pri jej zmeškaní a po úspešnom skončení reštrukturalizácie veriteľova pohľadávka zanikne.

Ak si však veriteľ svoju pohľadávku stihne prihlásiť, nezbaví sa ho dlžník už tak ľahko. Reštrukturalizačný plán stále môže počítať s akýmkoľvek uspokojením pohľadávok (napr. iba v priemernej hodnote 15-30 % z pohľadávky). Po splnení reštrukturalizačného plánu (teda po zaplatení napr. 15 % z pohľadávky) však zostáva veriteľova pohľadávka do jej výšky 50 % vymáhateľná, t.j. nezaniká, ako tomu bolo pred novelou zákona. Môže sa však uspokojiť len zo zisku, ktorý v budúcnosti vytvorí dlžník. To znamená, že časť pohľadávky do jej výšky 50 %, ktorá nebola zaplatená podľa reštrukturalizačného plánu, bude môcť byť zaplatená zo ziskov dlžníka. Pre lepšie porozumenie tejto koncepcie si uveďme príklad.

PRÍKLAD:

Spoločnosť Veriteľ, s.r.o. si prihlási svoju pohľadávku vo výške 10.000,- EUR do reštrukturalizácie spoločnosti Dlžník, s.r.o.. Správca spoločnosti Dlžník, s.r.o. vypracuje reštrukturalizačný plán, podľa ktorého by mal Veriteľ, s.r.o. dostať 20 % svojej pohľadávky, teda 2.000,- EUR. Reštrukturalizačný plán sa schváli a Veriteľ, s.r.o. postupne za niekoľko dlhých mesiacov naozaj dostane svojich 2.000,- EUR.

Posledné zákonné úpravy však ponechávajú spoločnosti Veriteľ, s.r.o. právo aj na ďalších 3.000,- EUR (na sumu do výšky 50 % svojej pohľadávky). Týchto 3.000,- EUR si však Veriteľ, s.r.o. nemôže uspokojiť z akéhokoľvek majetku spoločnosti Dlžník, s.r.o., ale len zo zisku alebo iných vlastných zdrojov, ktoré vytvorí a ktoré by mali byť vyplatené jej majiteľom. Keď to trochu s predstavivosťou preženieme, môže nastať situácia, že Veriteľ, s.r.o. sa bude pozerať na majiteľov spoločnosti Dlžník, s.r.o., ako sa preháňajú na drahých autách napísaných na Dlžník, s.r.o. a slúžiacich na „podnikateľské účely“, avšak Dlžník, s.r.o. oficiálne nevykáže žiaden zisk, a teda 3.000,- EUR zostane spoločnosti Veriteľ, s.r.o. naďalej nezaplatených.

Otázka znie, ako sa prax a súdy postavia k takejto situácii. Či budú alebo nebudú prihliadať na účelové tvorenie „straty“ spoločností, ktoré absolvovali reštrukturalizáciu. Súdy by mali nachádzať spravodlivosť, a preto by mali podľa nášho názoru povoliť veriteľom uspokojenie aj z takého majetku dlžníka, ktorý bol preukázateľne nadobudnutý len pre účely zníženia zisku.

Na záver tejto časti by sme ešte radi doplnili, že veritelia sa budú môcť uspokojiť okrem vyššie uvedeného aj z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. To môže niekedy celkom slušne zlepšiť ich percento uspokojenia pohľadávky. Odporovateľným právnym úkonom je napríklad darovanie urobené tesne pred reštrukturalizáciou. Ak dlžník daroval napríklad 200.000,- EUR, možno toto darovanie odporovať na súde. Úspešní veritelia by si potom mohli medzi seba pomerne rozdeliť 200.000,- EUR, ktoré dlžník neoprávnene „vyniesol“ pred reštrukturalizáciou zo svojho majetku. Odporovateľných právnych úkonov je v zákone vymenovaných viac.

Novopribudnutou možnosťou pre veriteľov je aj získanie majetkovej účasti na dlžníkovi (získanie obchodného podielu v ňom) vo výške rovnajúcej sa jeho pohľadávke. Táto možnosť sa pre väčšinu prípadov javí ako nevýhodná pre veriteľov, preto sa ňou zatiaľ nebudeme v tomto článku podrobne zaoberať.

Záverečný názor

Už sa Vám podarilo utvoriť si názor o posledných zmenách v reštrukturalizáciách?

Pri pôvodnom nastavení sa reštrukturalizácia zvykla niektorými nazývať aj „krádežou za bieleho svetla posvätenou zákonom“. Je veľmi dobré, že sa urobil krok k väčšej ochrane veriteľov. Je veľmi potrebný. Na druhej strane považujeme tento krok za príliš malý a máme pocit, že reštrukturalizácia sa stále nevzdialila svojmu nelichotivému označeniu. Pýtame sa preto, do akej mieri musia byť veritelia ukrátení, keď kauza Váhostav vyústila len do takéhoto malého kroku vpred?

Nechajte si poradiť:

Zistili ste, že Váš dlžník sa nachádza v reštrukturalizácii a neviete si rady, čo máte robiť? Môžete sa obrátiť na nás cez Online poradňu a radi Vám poskytneme všetky potrebné odpovede. Postaráme sa, aby bola Vaša pohľadávka čo najviac ochránená.

Ak ste už v procese reštrukturalizácie a nie je Vám jasné, aké máte práva ako veriteľ, môžete svoje otázky pokojne adresovať našej kancelárii. Poradíme Vám, ako môžete podľa zákona postupovať.

Klientska zóna