Konatelia, pozor na pokutu 12.500,- EUR a zápis do „Čiernej listiny“

Predlženie spoločnosti a podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu

Konatelia (štatutári) sú povinní sledovať ekonomický stav ich spoločnosti nielen z hľadiska obchodného, ale aj z hľadiska právneho. Ak sa nimi vedená spoločnosť dostane do tzv. predlženia, musia zabezpečiť, aby táto spoločnosť podala na seba návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa v predlžení ocitla.

V predlžení sa spoločnosť ocitne, ak má viac ako jedného veriteľa a hodnota jej záväzkov presahuje hodnotu jej majetku.

Táto definícia je ľahko porozumiteľná, ale v praxi je stanovenie predlženia spoločnosti o niečo náročnejšie. Najjednoduchším spôsobom, ako si preveriť, či je spoločnosť pravdepodobne v predlžení, je skontrolovanie hodnoty vlastného imania spoločnosti v jej účtovníctve. Ak bude vlastné imanie záporné, s veľkou pravdepodobnosťou bude spoločnosť v predlžení (to stále za predpokladu, že spoločnosť má viac ako jedného veriteľa).

Avšak ani hodnota záporného vlastného imania nie je stopercentne určujúca pre stanovenie predlženia spoločnosti. Ak sa vzhľadom na typ podnikania danej spoločnosti očakáva budúci výnos, ktorý dokáže zabezpečiť pohodlné prevádzkovanie podniku, nemusí byť spoločnosť v predlžení. V praxi to môže vyzerať napríklad tak, že určitá spoločnosť uzavrie výhodný obchodný kontrakt, ale na jeho riadne plnenie musí získať dostatok finančných zdrojov (na nákup strojov, na zamestnanie ľudí). Financie získa prostredníctvom úveru. Vlastné imanie spoločnosti sa tak ocitne v záporných číslach, ale keďže splácanie úveru bude realizované postupne v mesačných splátkach a vďaka výhodnému obchodnému kontraktu bude mať spoločnosť zabezpečený dostatočný mesačný príjem, spoločnosť nebude v predlžení. Jej prevádzkovanie za takýchto podmienok bude bezproblémové aj napriek zápornému vlastnému imaniu.

Prirodzene, v reálnom živote môžu nastať omnoho komplikovanejšie situácie, pri ktorých nebude vôbec jednoduché stanoviť, či je spoločnosť v predlžení alebo nie. V takom prípade odporúčame konateľom obrátiť sa na znalca a požiadať ho o vypracovanie znaleckého posudku, ktorý jasne stanoví, či je spoločnosť v predlžení (takýto znalecký posudok môžu konatelia využiť aj na svoju obranu, o čom píšeme nižšie).

Pokuta 12.500,- EUR

Čo sa stane, ak konatelia (štatutári) nepodajú návrh na vyhlásenie konkurzu včas? Hrozí im pokuta vo výške polovice najnižšej hodnoty základného imania akciovej spoločnosti. Keďže základné imanie akciovej spoločnosti je minimálne 25.000,- EUR, pokuta má hodnotu 12.500,- EUR. Zákon upravuje podmienky vzniku povinnosti zaplatiť pokutu tak, že nie je možné sa jej vyhnúť.

Pokutu budú konatelia povinní uhradiť z vlastných zdrojov po vyhlásení konkurzu priamo na účet spoločnosti. Možno teraz niekomu napadlo, že ak konateľ riadi spoločnosť a pokutu má zaplatiť priamo tejto spoločnosti, veľmi jednoducho zabezpečí jej „nezaplatenie“. Štatutári by sa ale na toto spoliehať nemali. Po vyhlásení konkurzu už nebude spoločnosť v rukách konateľa, ale v rukách správcu konkurznej podstaty, ktorý určite bude mať záujem na získaní tejto sumy do majetku spoločnosti (do konkurznej podstaty). Povinnosť zaplatiť uvedenú pokutu je teda veľmi reálna.

Obrana pre štatutárov

Ak dôjde k vyhláseniu konkurzu a súdom určený správca konkurznej podstaty zistí, že zrejme došlo k porušeniu povinnosti konateľa podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, písomne ho vyzve k úhrade pokuty. Ak konateľ skutočne porušil svoju povinnosť, mal by zaplatiť pokutu 12.500,- EUR v lehote, ktorú mu stanovil správca (tá nesmie byť kratšia ako 15 dní).

Môže ale nastať aj taká situácia, že správca sa mylne domnieva o porušení povinnosti konateľa, resp. že konateľ si z určitých dôvodov nemohol splniť svoju povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. V takom prípade sa konateľ môže brániť a ak bude úspešný, vyhne sa plateniu pokuty. Zákon konkrétne hovorí, že povinnosti zaplatiť pokutu 12.500,- EUR sa zbaví ten štatutár, ktorý preukáže, že:

» nezanedbal svoju odbornú starostlivosť, najmä ak pre nedostatočnú súčinnosť tých, s ktorými koná spoločne, nemohol svoju povinnosť splniť – v takomto prípade však konateľ musí urobiť aspoň toľko, že bez zbytočného odkladu, ako sa o predlžení spoločnosti mohol dozvedieť, zaslal písomné oznámenie o predlžení spoločnosti do zbierky listín vedenej obchodným registrom;

» bol vymenovaný ako štatutár za účelom prekonania úpadku (bankrotu) spoločnosti, avšak hneď, ako zistil, že prijaté opatrenia úpadok neodvrátia, podal návrh na vyhlásenie konkurzu;

» v lehote 30 dní po vzniku predlženia požiadal o vypracovanie reštrukturalizačného posudku, podal návrh na vyhlásenie reštrukturalizácie a tá bola súdom povolená.

Posledným obranným argumentom štatutára je tvrdenie, že spoločnosť v skutočnosti nebola v predlžení v časovom období kratšom ako 30 dní pred vyhlásením konkurzu. Na preukázanie pravdivosti tohto tvrdenia môže poslúžiť znalecký posudok, o ktorom sme písali vyššie. Ak takýto znalecký posudok nebol urobený, je možné o jeho urobenie požiadať aj dodatočne. Úspešnosť tohto argumentu v čase, kedy je spoločnosť v konkurze, bude však podľa nášho názoru v praxi len veľmi malá.

Zapísanie na „Čiernu listinu štatutárov“

Ak štatutár dobrovoľne nezaplatí pokutu 12.500,- EUR alebo nepreukáže, že mu povinnosť zaplatiť ju nevznikla, môže sa správca konkurznej podstaty obrátiť na súd. Súd celú vec preskúma a ak svojim rozhodnutím uloží štatutárovi povinnosť pokutu zaplatiť, bude sa toto súdne rozhodnutie považovať aj za rozhodnutie o zápise štatutára do tzv. „Čiernej listiny štatutárov“ (oficiálnym názvom je „Register diskvalifikácií“). Štatutár môže byť zapísaný na tejto listine až po dobu 3 rokov.

Ak sa štatutár ocitne na „Čiernej listine“, obchodné registre ho vymažú ako štatutára zo všetkých ostatných spoločností, v ktorých v danom čase bude figurovať. Po dobu trvania jeho výskytu v „Čiernej listine“ (max. 3 roky) ho obchodné registre nezapíšu ako štatutára v žiadnej spoločnosti na území Slovenskej republiky, a to aj v prípade, že bude riadne vymenovaný valným zhromaždením.

Výskyt mena konkrétneho nezodpovedného štatutára v „Čiernej listine“ bude mať za následok tiež vymazanie jeho osoby aj z funkcie prokuristu, člena dozorného orgánu, vedúceho organizačnej zložky podniku, vedúceho podniku zahraničnej osoby a vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby a zároveň nemožnosť jeho zapísania do obchodného registra do uvedených funkcií po dobu trvania jeho výskytu v „Čiernej listine“.

Ako môžete vidieť, negatíva zmeškania 30-dňovej lehoty na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v prípade vzniku predlženia spoločnosti sú dnes pre konateľov (štatutárov) výrazné. Odporúčame preto všetkým štatutárom priebežne sledovať ekonomický stav svojich spoločností a ak spozorujú záporné vlastné imanie, ihneď konať.

Nechajte si poradiť:

Blíži sa Vaša firma k bankrotu a radi by ste vedeli, o čom je konkurzné konanie a ako podať návrh na vyhlásenie konkurzu? Obráťte sa na nás cez Online poradňu a radi Vám zodpovieme akékoľvek otázky ohľadom konkurzného alebo reštrukturalizačného konania.

Klientska zóna