Ústavný súd SR povedal, že zákon, ktorý núti súdy automaticky zamietať žaloby, v ktorých veritelia (dodávatelia tovarov a služieb) uplatňujú premlčané pohľadávky zo spotrebiteľských zmlúv, je protiústavný. Náš zákonodarný orgán preto namiesto toho prijal novelu, podľa ktorej premlčané pohľadávky zo spotrebiteľských zmlúv budú nevymáhateľné. Zdá sa vám, že fakticky ide o to isté? Vaše zdanie vás neklame. Otázka znie, na čo nám je potom Ústavný súd SR…
Ako funguje premlčanie a čo povedal Ústavný súd SR
Tento článok je venovaný širšej verejnosti, preto v ňom nebudeme zachádzať do príliš odbornej terminológie. Pre pochopenie významu tohto článku ale musíte aspoň trochu rozumieť pravidlám premlčania.
Ak veriteľovi nie je zaplatená pohľadávka včas (najneskôr v deň jej splatnosti), môže sa obrátiť na súd. Súd potvrdí pohľadávku veriteľa, a ten potom môže začať s exekučným konaním proti svojmu dlžníkovi. Veriteľ však nemôže takto postupovať kedykoľvek, ale musí to stihnúť do určitého času. Do času, kým sa jeho pohľadávka nepremlčí. K premlčaniu môže dôjsť za 1, 2 alebo aj 10 rokov po splatnosti pohľadávky. Závisí to prípad od prípadu.
Ak sa pohľadávka premlčí, veriteľ sa aj naďalej môže obrátiť na súd. Rozdiel oproti prvému príkladu spočíva v tom, že žalovaný dlžník môže počas takéhoto súdneho konania vzniesť tzv. námietku premlčania. Ak to urobí, súd veriteľovu žalobu zamietne. Ak to neurobí, súd potvrdí pohľadávku veriteľa, a ten môže začať s exekučným konaním. Dlžník sa teda musí aktívne brániť proti premlčanej pohľadávke. Toto sú všeobecné stručne zhrnuté pravidlá premlčania a jeho významu.
V našom právnom poriadku existuje zvýšená ochrana spotrebiteľa. Spotrebiteľ je v zásade slabšou stranou, preto mu väčšia ochrana určite patrí. Proti takémuto prístupu k úprave spotrebiteľských práv nemáme žiadne pripomienky. Lenže aj takáto zvýšená ochrana spotrebiteľa má svoje hranice. Nesmie ísť neprimerane na úkor ochrany práv dodávateľov (osôb, ktoré dodávajú rôzne tovary a služby spotrebiteľom).
V zákone o ochrane spotrebiteľa bol jeden paragraf, ktorý hovoril, že súdy automaticky nemôžu vyhovieť žalobe, pokiaľ táto smeruje proti spotrebiteľovi a uplatňuje sa ňou premlčaná pohľadávka. Spotrebiteľ teda nemusel aktívne vznášať námietku premlčania. Súd to urobil zaňho, hoci súdy by mali byť nestranné.
Ústavný súd povedal, že tento paragraf je protiústavný. Protiústavnosť videl najmä v tom, že predmetný paragraf spôsobuje neodôvodnenú nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom v prospech spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa sledovaná skúmaným paragrafom presiahla hranicu únosnosti a zasiahla do majetkových práv dodávateľov v neprimeranej miere. Zároveň núti súdy, aby neboli nestranné. Porušených tak bolo niekoľko dôležitých princípov právneho štátu.
Ako sa so vzniknutým problémom vysporiadala Národná rada SR?
Keď Ústavný súd SR vysloví, že niektoré zákonné ustanovenie je protiústavné, prestane platiť a náš zákonodarný orgán musí túto chybu napraviť. Národná rada SR (NR SR) by teda mala prijať také zákonné ustanovenie, ktoré bude rešpektovať názory Ústavného súdu SR. Ako si s tým NR SR poradila? Svojsky.
Prijala nové znenie paragrafu, ktoré prináša takmer tie isté praktické následky, ako Ústavným súdom zrušený paragraf. Súdy budú musieť opäť automaticky zamietať žaloby, v ktorých sa budú uplatňovať premlčané pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv, pričom dlžník nebude musieť aktívne vzniesť námietku premlčania. Nový paragraf včlenený tentokrát do Občianskeho zákonníka znie na prvý pohľad inak (je odlišne naformulovaný), ale výsledok jeho použitia je až na zopár „kozmetických“ detailov totožný s výsledkom použitia zrušeného protiústavného paragrafu.
NR SR týmto spôsobom akoby deklarovala aroganciu svojej moci a povedala, že ju nezaujíma, čo hovorí Ústavný súd SR. NR SR sa tvári, že funguje len podľa svojich vlastných pravidiel a akékoľvek obmedzovanie svojej činnosti odmieta akceptovať.
Nedostatky aktuálnej novely
V čom spočíva problematika nedávnej prospotrebiteľskej novely Občianskeho zákonníka? V ignorácii princípov právneho štátu.
Ak sa tvárime, že žijeme v právnom štáte, nemôže byť jednému orgánu jedno, čo robí druhý orgán. Ak Ústavný súd SR po rozsiahlej právnej úvahe vyhlási určité pravidlá fungovania v našej spoločnosti za protiústavné, nemôžu sa prijať späť tie isté pravidlá, ktoré sú vyjadrené len inými slovami. Z takéhoto postupu logicky vyplýva, že aj novoprijaté pravidlá musia byť protiústavné, nakoľko narážajú na tie isté problémy, na ktoré Ústavný súd SR už raz upozornil.
Zároveň tu narážame na ďalší rozmer problému. Trojdelenie moci. Princípy právneho štátu a demokracie sú založené na trojdelení moci medzi tzv. výkonnú moc, zákonodarnú moc a súdnu moc. Tie sa musia vzájomne vyvažovať. Ak ale NR SR ako zákonodarný orgán nerešpektuje názory Ústavného súdu SR, t.j. nerešpektuje pravidlá založené na trojdelení moci a my takéto konanie nebudeme kritizovať a brániť sa mu, dláždime si všetci cestu ku koncu právneho štátu a demokracie na našom území.
Ďalším zo základných problémov zrušeného paragrafu bola nerovnosť, ktorú vnášal do vzťahu dodávateľ – spotrebiteľ v prospech spotrebiteľa. Podľa nášho názoru však nový paragraf vnáša omnoho väčšiu nerovnosť do nášho právneho poriadku, než vnášal pôvodný paragraf. Veritelia zo spotrebiteľských zmlúv budú mať menej práv, než veritelia z iných zmlúv. Naopak, dlžníci zo spotrebiteľských zmlúv budú mať viac práv, než dlžníci z iných druhov zmlúv. Aký je dôvod pre zavedenie takýchto diskriminačných pravidiel? To NR SR vôbec nevysvetľuje. Podľa nášho názoru týmto ale dochádza k jasnému porušeniu článku 12 Ústavy SR („Základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez ohľadu na (…) iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“) ako aj článku 46 Ústavy SR („Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde …“) a článku 47 Ústavy SR („Všetci účastníci sú si v konaní (pozn.: v súdnom konaní) podľa odseku 2 rovní“).
My vidíme vznik viacerých nerovností v novoprijatom paragrafe. NR SR v ňom, práve naopak, vidí dostatočnú rovnosť, a to medzi dodávateľom a spotrebiteľom (vplyv na ostatné subjekty NR SR nerieši). Áno, NR SR má sčasti pravdu. Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemôže úspešne vymáhať nielen dodávateľ, ale už ani spotrebiteľ. To je určitý pokrok oproti pôvodnej právnej úprave. Paradoxným na tomto riešení je ale fakt, že NR SR týmto obmedzuje ochranu spotrebiteľa, ktorá sa inak tiahne celým našim právnym poriadkom. NR SR znemožňuje spotrebiteľovi vymáhať si voči dodávateľovi premlčané právo. Tento následok je nielen v rozpore s našou Ústavou, ale aj s rozsiahlou európskou legislatívou platnou v oblasti ochrany spotrebiteľov.
Retroaktivita (pôsobenie novej právnej normy na vzťahy, ktoré vznikli ešte pred prijatím tejto normy) je ďalším problémom prijatej novely. V právnom štáte by retroaktivita nemala nastávať. Výnimočne môže nastať tzv. nepravá retroaktivita, ak vylepšuje dovtedy zle fungujúce spoločenské vzťahy. Nepravá retroaktivita ale nie je prijateľná, ak by zhoršila právne postavenie niektorých subjektov. Keďže prijatá novela zhoršuje právne postavenie aj tých veriteľov, ktorí uzavreli spotrebiteľské zmluvy ešte pred jej prijatím, a teda v čase uzavretia zmluvy nemali potuchy, čo sa s ich právami za niekoľko mesiacov udeje, prijatá novela je aj z tohto dôvodu neakceptovateľná.
Posledným významnejším problémom nového paragrafu je nejasnosť pojmov, ktoré obsahuje. Novela hovorí, že premlčané pohľadávky nebudú „vymáhateľné“, avšak so súhlasom a vedomím dlžníka môže byť „obnovená ich vymáhateľnosť“. Oba tieto pojmy sú z právnického uhlu pohľadu nejasné a môžu v praxi spôsobiť nemalé problémy. Nakoľko však už ide o značne odbornú problematiku, nebudeme sa jej v tomto článku podrobnejšie venovať.
NR SR upozorňovali
Po prečítaní si predchádzajúcich riadkov vám možno prišlo na um, že takáto novela bola zrejme prijatá narýchlo. Nie je to tak. Jej prijatie bolo realizované počas niekoľkých mesiacov. Na vyššie uvedené nedostatky bola NR SR upozornená mnohými pripomienkami v rámci legislatívneho konania, bola upozornená samotnou Legislatívnou radou vlády SR, prezidentom SR, ktorý novelu ani nepodpísal a ďalšími subjektmi. Prečo si predkladatelia novely nenechali poradiť, vedia len oni.
Bude zaujímavé sledovať osud tejto nešťastnej novely. Keby to bolo možné, stavili by sme si, že do niekoľkých rokov bude Ústavným súdom SR opäť zrušená.
Nechajte si poradiť:
Klientska zóna
Už ste členom našej Klientskej zóny? Nie? To nás mrzí. Členov našej Klientskej zóny pravidelne informujeme, keď na našom webe publikujeme nový článok, uvedieme novú právnu službu alebo inú významnú novinku. Zasielame im tiež stručné právne upozornenia na dôležitú novú legislatívu. Neprichádzajte o tieto informácie. Vstúpte aj vy zadarmo do Klientskej zóny:
Viac informácií o Klientskej zóne nájdete TU.